Čo sú to náučné chodníky?
Typy náučných chodníkov
Náučné chodníky sú v krajine rôznou formou vyznačené turistické a exkurzné trasy rôznej dĺžky a zamerania, ktoré sú vytvorené v prírodne, krajinársky, ale aj kultúrne či historicky zaujímavých alebo typických územiach. V rámci týchto trás sú niektoré vybrané objekty, fenomény alebo zaujímavosti osobitne vysvetlené, väčšinou na informačných paneloch, ktoré sú postavené na trase náučného chodníky. Náučné chodníky sú súčasťou informačného systému, ktorý okrem nich zahrňuje aj náučné lokality, historické cesty a múzeá v prírode.
Náučné lokality sú prírodovedne, kultúrno-historicky a krajinársky hodnotné územie s vysokou výpovednou hodnotou. Predstavujú prevažne uzavretý priestor v interiéri alebo exteriéri s vybudovanými zariadeniami alebo bez nich, v ktorých sa vystavujú prírodou či človekom vytvorené hodnoty. Medzi náučné lokality patria napr. jaskyne, arboréta, zvernice, významné geologické profily, zaujímavé prírodné výtvory a pod. Niektoré jaskyne ako náučné lokality sú súčasťou náučných chodníkov, napr. Jasovská jaskyňa - súčasť Náučného chodníka Jasovská skala alebo Jaskyňa Deravá skala - súčasť Náučného chodníka Plavecký kras. K iným jaskyniam vedú samostatné náučné chodníky, napr. Náučný chodník K Demänovskej ľadovej jaskyni, Náučný chodník K jaskyni Driny a iné. Príkladom arboréta, v ktorom sú tri rôzne zamerané okruhy náučných chodníkov je Arborétum Mlyňany. Lesy SR vytvorili zaujímavý Náučný chodník Zvernica Teplý vrch.
Múzeá v prírode sú prevažne uzavreté areály v prírode, ktorý návštevníkom prezentuje kultúrne a historické pamiatky, vzťah človeka ku krajine, geologické zaujímavosti a pod. Môže mať charakter skanzenu (napr. Banský skanzen v Banskej Štiavnici), múzea ľudovej architektúry (napr. Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke, Etnografická expozícia ľudovej architektúry a bývania - skanzen Humenné, Skalné obydlia v Brhlovciach, Múzeum Oravskej dediny v Zuberci - Brestovej), archeologického múzea (Archeologické múzeum v prírode Havránok pri Liptovskej Mare, Rímsky kastel v Iži pri Komárne). K múzeám v prírode možno zaradiť aj expozície vodného mlynárstva, napr. Klátovský mlyn v Dunajskom Klátove, Vodný mlyn v Jahodnej, Múzeum vodného mlynárstva Kolárovo a iné). Z prírodovedného aspektu stoja za zmienku geologické expozície v prírode. Geologické múzeum v Starom kameňolome Devín prezentuje formou niekoľkých informačných panelov geologické zaujímavosti lomovej steny a horniny unikátneho územia Devínskej Kobyly. Geopark v Banskej Štiavnici ponúka v rámci Náučnej geologickej expozície v Banskom skanzene prehľad geologického vývoja Zeme a Západných Karpát, ktorý okrem informačných panelov dokumentujú aj veľké exponáty hornín a niektorých nerastných surovín, ako aj vzorkovnica hornín pod bilbordovou Geologickou mapou Západných Karpát. Aj Náučná geologická plocha Podmuráň v Javorovej doline v Tatrách, expozícia hornín Pieninského národného parku v doline Lesnického potoka, expozícia hornín Muránskej planiny či Dendropark pod Devínskou Kobylou patria do tejto skupiny náučných trás.
Súčasný stav na Slovensku
V súčasnosti predstavujú náučné chodníky neoddeliteľnú súčasť slovenskej krajiny a ich zameranie je podstatne pestrejšie a špecializovanejšie. Už v názvoch náučných chodníkov sa objavujú označenia ako lesnícky, banícky, ekologický, historický, poľovnícky, environmentálny a pod. Náučné chodníky sa dnes podieľajú na prezentácii mikroregiónov a obcí, ich histórie, kultúry a prírodných daností, ako aj na propagácii aktivít rôznych organizácií, vrátane škôl a občianskych združení.
Prvý náučný chodník u nás vznikol v roku 1960 v Pieninskom národnom parku (Prielom Dunajca). Na území Štiavnických vrchov v okolí Piargu (Štiavnické Bane) však vznikol už v roku 1926 "príležitostný" lesnícky zameraný náučný chodník s 32 zastávkami. Z historického aspektu je zaujímavé prvé sčítanie náučných chodníkov z roku 1984, podľa ktorej bolo na Slovensku 12 náučných chodníkov. V roku 1990 je to už 43 náučných chodníkov, 16 náučných lokalít a 2 mototuristické trasy. Slovenská agentúra životného prostredia - Centrum ochrany prírody a krajiny v Banskej Bystrici editovala v roku 1997 publikáciu s názvom "Náučné chodníky a náučné lokality v chránených územiach Slovenska", v ktorej nachádzame údaje o 82 náučných chodníkoch a náučných lokalitách v chránených územiach. V dvojdielnej publikácii Katalóg náučných chodníkov Slovenska (Bizubová, Ružek, Makýš, 1998, 1999) je spracovaných vo forme pasportov 90 náučných chodníkov a náučných lokalít a v prepracovanom vydaní (2001) je zmienka ešte o ďalších 31 náučných chodníkoch, pre ktoré však ešte pasporty neboli vytvorené.
Súčasnosť v tvorbe náučných chodníkov charakterizuje enormný nárast ich počtu. Ku koncu roka 2007 bolo na Slovensku viac ako 230 náučných chodníkov.
